Človek čo ma drží nad vodou

Pri napísaní tejto vety, som sa zamyslela nad jej výrazom. Niekedy pred tým som si neuvedomovala aký dôležitý ten človek musí byť...
V živote človeka nastanú chvíle, kedy si človek povie, ach keby som tu už radšej nebol, keby som sa radšej ani nenarodil. Lepí sa vám smola na päty, vyhodia vás z práce, opustí vás milovaný partner a premýšľame, že sa vlastne už ani nemáme z čoho opiť, aby sme zabudli na trápenie ktoré nás neustále prenasleduje. Prechádzate uličkami mesta, sneh vám praská pod nohami, pozeráte sa na ľudí okolo seba a zisťujete, že všetci sa niekam ponáhľajú, že všetci majú prácu, že práve teraz pred vami idú dvaja zaľúbení a držia sa za ruku, všetci majú čo robiť, všetci okrem vás. Vy len zabíjate ale čas pokým nezačne v telke vaša obľúbená relácia, obľúbený film a pokým sa nevyberiete spať.
Zrazu rozmýšľate, že vám nikto nezavolal už vyše týždňa, že ste celý ten čas presedeli doma a oplakávali svoje nešťastie, ktoré vás postihlo. Zodvihnete sa zo stoličky, pozeráte z okna, keď práve z mrakov sa vydierajú malé lúče slnka a vás napadne, že musíte niečo so sebou urobiť, že sa musíte konečne prestať ľutovať a začnite znova žiť a nie prežívať !!!
Zoberiete do rúk telefón a prelúskate svoj zoznam telefónnych čísiel.Hľadáte, keď tu zrazu sa zastavíte na telefónnom čísle, ktoré je vám tak povedomé, známe. Ako to, že ste na toho človeka zabudli ? Ako to, že ste mu nezdvihli telefón keď vám volal ?
Veď to je môj kamoš zo školy, kamarát, s ním som zažil veľa srandy, človek, ktorý vedel vždy podržať v tú správnu chvíľu, ktorý ma vždy upokojil...
Stretli sme sa a porozprávali, hneď som mala lepšiu náladu.
A chcete vedieť čo robím práve teraz?
sedím pri teplom čaji, vonku znova sneží a práve vošiel do dverí môj nový priateľ, ktorý prišiel z práce. Verte či neverte je toho mojej kamarátky brat, ktorý ma práve robí šťastnou...
Je to človek, ktorý ma vždy povzbudí, človek, ktorý ma nenechá utiahnuť sa do seba, človek, ktorý ma vždy bude držať nad vodou...